Smutná ale krásna báseň

25. dubna 2007 v 19:29 |  >>> BásničKy
Sedíš, mlčíš a si sama.
Ty už dávno nie si dáma.
Hriech si spáchala.
Tak rada by si plakala.

Ale slzy už nemáš žiadne,
tvoje srdce ostalo také chladné.
Ako zamrznuté v kocke ľadu,
chceš ho oslobodiť z toho chladu.

Potrebuješ svojej duši uľaviť.
Alebo sa už len popraviť?
Myslíš na smrť vlastnú.
Predstavuješ si ju takú krásnu.

Preskakuje ti už z toho.
Od vtedy k sebe nepustíš nikoho.
Máš pred sebou papier a v ruke pero zas,
no nevieš sa prestať triasť.

Chceš to zo seba dostať.
Chceš povedať, že na svete nemôžeš viac zostať.
Nevieš s tým žiť,
už dávno vieš, že za svoj čin v pekle musíš byť.

Snažíš sa upokojiť
a pero k papieru priložiť.
Pár prvých slov napíšeš ťažko,
ale časom to ide ľahšie a zrazu už úplne ľahko.

Píšeš o tom, čo si spravila,
priznávaš, že si ho zabila.
Píšeš o tom, čo viedlo ťa k tomu,
priznávaš, že si nechcela zabrániť tomu.

Píšeš o tom, že ťa to tešilo,
píšeš o tom, že sa ti to páčilo.
Priznávaš, čo si si vždy priala.
Priznávaš, všetko ešte raz,
čo si už napísala, píšeš znova a zas.

Konečne si dopísala,
už aby si to ukončila.
Zoberieš nôž, ktorým si ho dobodala
a žily si si podrezala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 zuzika zuzika | 30. srpna 2007 v 16:34 | Reagovat

pana boha to co?ako je to pekne ale ta :D no coment nho

2 Kate Kate | Web | 12. června 2008 v 19:51 | Reagovat

Akoby zutika mala pravdu!!!:)

3 Kate Kate | Web | 12. června 2008 v 19:52 | Reagovat

-t + z ! Sorry!!!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama